Táto ázijská krajina totiž v polovici októbra minulého roka stratila svojho milovaného kráľa Ramu XI. Svet prišiel o najdlhšie panujúceho monarchu vôbec. Dlhých sedemdesiat rokov bol symbolom svojej krajiny, pre svoj národ pôsobil ako zjednocujúca sila počas častých turbulencií v tamojšej politike.
Štátny smútok bol oficiálne stanovený na 30 dní, no Thajsko sa dobrovoľne rozhodlo pre jeden rok, minimálne. Človek by očakával, že smútok bude cítiť predovšetkým v súkromí, medzi jednotlivcami. No prejavuje sa to naprieč všetkým vrstvami, lokalitami, biznisom. Smutný fakt ponoril krajinu do čiernej farby. 40 percent obyvateľov nosí denne čierne oblečenie a takmer 95 percent z nich má na hrudi pripnutú čiernu stužku a „brošňu s číslom 9“. Čierne stuhy pokryli všetky štátne inštitúcie, školy, letiská, stanice, úrady… Na prelome rokov nevybuchol v celej krajine jediný kus pyrotechniky. Nebolo čo oslavovať.
Naozaj prekvapivo (aj pre nás ľudí z brandže) však zareagoval súkromný segment. Viac ako 40 percent out of home, ako sú billboardové, megaboardové a iné netradičné formáty, reklamy firmy na vlastné náklady zahalili do čiernej farby, s kondolenčnými textami. Pobočky lokálnych i medzinárodných firiem pokrývajú čierne stuhy gigantických rozmerov. Je samozrejmosťou, že kompletne celá firma s tisíckami zamestnancov sa v čiernom odfotí pred svojou centrálou. Nečakane silným zážitkom bolo vidieť v kine, po filmových ukážkach a reklamnom bloku ešte pred začiatkom filmu, ako sa celá kinosála postavila a v tichosti si pozrela film o kráľovi. Zobrazenie kráľa vo všetkých podobách a veľkostiach sa stali tým najlukratívnejším artiklom a každý v krajine dnes považuje za česť vyjadriť svoj súcit.
A presne o tom to je. Nie je to žiadna prvoplánová motivácia, pobláznenie či aktuálna móda, no hlboký, úprimný cit, ktorý dokázal preniknúť do špiku kostí všetkých ľudí a na krajinu tak zoslal čierne mračná.
