15. apríla 2025

Čo je to CSRD smernica

#DIVINOpedia CSRD je smernica EÚ o povinnom reportovaní udržateľnosti a ESG aspektoch podnikania.

CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive) je smernica Európskej únie, ktorá sa zameriava na povinné reportovanie o udržateľnosti a environmentálnych, sociálnych a riadiacich (ESG) aspektoch podnikania.

CSRD nadväzuje na predchádzajúcu smernicu NFRD (Non-Financial Reporting Directive), ktorá bola kritizovaná za nejednoznačnosť a nedostatočný rozsah. 

Cieľom CSRD je zlepšiť transparentnosť a zodpovednosť podnikov v oblasti udržateľnosti a podporiť prechod k udržateľnejšej ekonomike. Na rozdiel od dobrovoľných CSR aktivít (firemná sociálna zodpovednosť), ktoré boli v minulosti vykonávané len na základe vôle firiem, smernica CSRD prináša povinnosť pre podniky systematicky vykazovať svoje environmentálne, sociálne a riadiace dopady. Tento prechod k povinnému vykazovaniu je dôležitým krokom k posilneniu podnikateľskej zodpovednosti a podpore udržateľných obchodných praktík na celoeurópskej úrovni.

Definícia a základné princípy ESG

CSRD rozširuje tradičný ESG reporting tým, že zavádza povinné a štandardizované zverejňovanie environmentálnych, sociálnych a riadiacich dopadov podnikateľských aktivít. Ide o komplexný rámec, ktorý presahuje dobrovoľné reporting praktiky.

Ciele smernice

Hlavným cieľom je transformácia podnikateľského prostredia prostredníctvom:

  • Zvýšenia transparentnosti
  • Eliminácie greenwashingu
  • Podpory udržateľných investícií
  • Systematického hodnotenia klimatických rizík

Oblasti reportingu podľa CSRD smernice

Existujú tri oblasti, na ktoré sa reporting podľa CSRD smernice zameriava.

Environmentálne aspekty

Environmentálny reporting v rámci CSRD smernice predstavuje komplexný pohľad na vplyv firiem na životné prostredie. Kľúčovými oblasťami sú klimatické zmeny, ochrana zdrojov a biodiverzity.

Medzi environmentálne aspekty smernice CSRD patrí okrem iného aj zachovanie biodiverzity.

V kontexte klimatických zmien sa spoločnosti zameriavajú na mapovanie emisií CO2, vypracovanie konkrétnych plánov na znižovanie uhlíkovej stopy a definovanie stratégií prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Reporting vyžaduje presné kvantitatívne dáta o celkovom objeme emisií a jasné kvalitatívne popisy transformačných procesov.

Ochrana zdrojov zahŕňa detailné vykazovanie spotreby energie, podiel obnoviteľných zdrojov, efektivitu vodného hospodárstva a princípy cirkulárnej ekonomiky. Firmy musia preukázať systematický prístup k znižovaniu environmentálnej záťaže a optimalizácii využívania prírodných zdrojov.

Sociálne aspekty

Sociálny rozmer reportingu sa sústreďuje na ľudské zdroje, pracovné podmienky a vzťahy so spoločnosťou.

V oblasti ľudských zdrojov ide o komplexné hodnotenie diverzity, inklúzie a rovnosti príležitostí. Spoločnosti musia transparentne vykazovať štruktúru zamestnancov, mzdové rozdiely, investície do vzdelávania a mechanizmy podpory profesijného rozvoja.

Sociálne aspekty smernice CSRD zahŕňajú okrem iného rodovú rovnosť a inklúziu.

Reporting pracovných podmienok sa zameriava na bezpečnosť práce, zdravie zamestnancov, dodržiavanie pracovných práv a aktivity podporujúce psychohygienu na pracovisku. Dôležité sú konkrétne opatrenia a ich merateľné dopady.

Správa a riadenie (Governance)

Governance reporting predstavuje kľúčový nástroj transparentnosti a etického riadenia spoločnosti.

Etické štandardy vyžadujú detailný popis protikorupčných opatrení, etického kódexu a mechanizmov zabezpečujúcich transparentnosť rozhodovania. Firmy musia preukázať systematický prístup k predchádzaniu konfliktom záujmov a dodržiavaniu najvyšších etických štandardov.

Rizikový manažment zahŕňa komplexnú identifikáciu podnikateľských rizík, stratégie ich minimalizácie a krízové plánovanie. Reporting musí poskytnúť nielen popis rizík, ale aj konkrétne opatrenia na ich elimináciu.

Štruktúra riadenia sa posudzuje cez nezávislosť dozorných orgánov, rozmanitosť vo vedení a účinnosť mechanizmov internej kontroly. Kľúčom je preukázať nielen formálne nastavenie procesov, ale aj ich reálne fungovanie v praxi.

Pôsobnosť a harmonogram vykazovania podľa smernice CSRD

Rozsah pôsobnosti CSRD sa oproti pôvodnému návrhu značne zmenil. Teraz sa vzťahuje na všetky kótované firmy s viac ako 500 zamestnancami na regulovaných trhoch EÚ a všetky veľké firmy, ktoré spĺňajú aspoň dve z týchto troch kritérií:

  • viac ako 250 zamestnancov,
  • čisté výnosy vo výške 50 miliónov EUR,
  • ≥ 25 miliónov EUR v aktívach.

Firmy, na ktoré sa CSRD vzťahuje, budú musieť zverejňovať informácie od finančného roku 2024 (t. j. správy budú zverejnené v roku 2025). 

  • január 2024 (vykazovanie v roku 2025) pre podniky, na ktoré sa už vzťahuje smernica NFRD (kótované firmy s viac ako 500 zamestnancami),
  • január 2025 (vykazovanie v roku 2026) pre firmy, na ktoré sa v súčasnosti smernica NFRD nevzťahuje,
  • január 2026 (vykazovanie v roku 2027) pre kótované malé a stredné podniky, malé a jednoduché úverové inštitúcie a kaptívne poisťovne.
Firmy, na ktoré sa CSRD vzťahuje, budú musieť zverejňovať informácie od finančného roku 2024.

Najčastejšie výzvy a riešenia

Implementácia smernice CSRD prináša pre mnohé firmy významné výzvy, ktoré je potrebné efektívne zvládnuť. Nižšie sú uvedené niektoré z najčastejších problémov, s ktorými sa podniky stretávajú alebo môžu stretnúť, a možné riešenia.

Zabezpečenie presných a spoľahlivých dát

Jednou z hlavných výziev bude získanie kvalitných a spoľahlivých údajov o ESG aspektoch. Mnohé firmy nemajú dostatočné mechanizmy na zber potrebných údajov, čo môže viesť k problémom s vypracovaním správ včas a v súlade s požiadavkami.

Riešenie: Investovať do IT systémov, ktoré umožňujú efektívny zber a analýzu ESG dát. Spoločnosti by mali zaviesť aj mechanizmy na pravidelnú aktualizáciu a validáciu týchto údajov, aby sa zabezpečila ich presnosť.

Nedostatok odborných kapacít v oblasti ESG

Pre mnohé firmy bude potrebné zabezpečiť odborníkov, ktorí majú vedomosti a skúsenosti v oblasti udržateľnosti a ESG reportingových štandardov.

Riešenie: Spoločnosti by mali investovať do vzdelávania svojich zamestnancov a možno aj do spolupráce s externými odborníkmi a konzultantmi, ktorí môžu poskytnúť neoceniteľnú pomoc pri nastavení efektívneho systému vykazovania.

Ak si firmy nevedia poradiť sami, môžu sa obrátiť na pomoc externých odborníkov a konzultantov v oblasti ESG a CSRD.

Náklady so spojenou implementáciou

Vzhľadom na potrebu zavedenia nových technológií a procesov sa mnoho podnikov obáva finančného zaťaženia, ktoré prinesie prechod na CSRD.

Riešenie: Vypracovať dlhodobý plán investícií do procesov a nástrojov potrebných na vykazovanie, pričom sa môže zvážiť postupný prechod na nové štandardy, aby sa rozložili náklady a minimalizoval dopad na cash-flow.

Komplexnosť a nová regulácia

Samotná smernica CSRD je veľmi komplexná a môže byť pre mnohé firmy náročné na pochopenie a implementáciu. Časté zmeny v právnych predpisoch a podrobnostiach vykazovania môžu viesť k neistote a riziku neplnenia požiadaviek.

Riešenie: Udržiavať pravidelný kontakt s odborníkmi na právne a regulačné predpisy a sledovať aktualizácie smernice. Takisto je dôležité pravidelne komunikovať so zainteresovanými stranami a transparentne informovať o postupe implementácie.

Implementácia smernice CSRD si vyžaduje pripravenosť na komplexné zmeny v oblasti udržateľnosti a ESG reportingu. Správnym prístupom k príprave, využívaním vhodných zdrojov a riešením výziev sa podniky môžu úspešne prispôsobiť novým požiadavkám smernice CSRD.

CSRD prináša firmám nielen povinnosť reportovať o udržateľnosti, ale aj skvelú príležitosť na strategickú komunikáciu. Podobne ako ročné finančné výsledky, aj údaje o ESG aktivitách môžu posilniť dôveru stakeholderov a budovať reputáciu značky. Radi vám v DIVINO poradíme, kde začať alebo ako tieto témy efektívne odkomunikovať.

Ďalšie blogy